Pred eIDAS mal každý členský štát Európskej únie vlastnú reguláciu elektronických podpisov, čo vytváralo právnu fragmentáciu brzdiacu cezhraničné výmeny. Elektronický podpis platný vo Francúzsku nebol nevyhnutne uznávaný v Nemecku alebo Španielsku.
Nariadenie (EÚ) č. 910/2014, známe ako eIDAS (Electronic IDentification, Authentication and trust Services), bolo prijaté 23. júla 2014 a začalo sa uplatňovať 1. júla 2016. Ako nariadenie (a nie smernica) sa aplikuje priamo a jednotne v 27 členských štátoch bez potreby vnútroštátnej transpozície.
eIDAS sleduje tri hlavné ciele: vytvorenie jednotného digitálneho trhu v Európe vďaka vzájomnému uznávaniu elektronických identít, zaručenie právnej istoty cezhraničných elektronických transakcií a zavedenie rámca dôvery pre digitálne služby prostredníctvom kvalifikovaných poskytovateľov dôveryhodných služieb (QTSP — Qualified Trust Service Provider).